Technické plyny

Vlastnosti ochranných plynov

Plyny, ktoré sa používajú na zváranie sú, okrem vodíka, nehorľavé, bez farby, chuti a zápachu.

Zváranie s ochrannými plynmi sa zakladá na inertnom charaktere argónu a hélia. Tieto jednoatómové vzácne plyny netvoria žiadne chemické zlúčeniny. Umožňujú chrániť zváraný kov pred prístupom vzduchu a vznikom nežiadúcich chemických reakcií s elektródou a zvarovým kúpeľom. Oba plyny majú však odlišné fyzikálne vlastnosti.

Oxid uhličitý a kyslík sú tzv. aktívne plyny, pri oblúkovom zváraní z nich vzniká aktívny atomárny kyslík. Oba plyny majú rozhodujúci vplyv na prenos materiálu pri zváraní kovov pomocou ochranných plynov.

Vodík pôsobí redukujúco. Zlučuje sa s kyslíkom a pôsobí proti oxidácii. Jeho vysoká schopnosť prenášať teplo sa priaznivo prejavuje pri zváraní znižovaním viskozity zváracieho kúpeľa. Pridaním vodíka do argónu alebo dusíka vzniká zmes na ochranu koreňa zvaru, ktorá pozitívne vplýva na tvorbu koreňa zvaru. Do úvahy však treba vziať zápalnosť vodíkových zmesí s obsahom vodíka nad 5 precent.

Dusík je nízko reaktívny. Ako zložka ochranných plynov sa používa len vo výnimočných prípadoch. 

Zmesi plynov a zmesné plyny

Správny výber ochranného plynu má vplyv nielen na kvalitu, ale aj na hospodárnosť zvárania. Jednoprvkové ochranné plyny sa vyznačujú vlastnosťami, ktoré môžu pri zváraní pôsobiť i negatívne.

Kombináciou plynov vznikajú zmesi, pri ktorých možno optimálne využiť pozitívne vlastnosti plynov, a nevyhovujúce zase potlačiť.

Zmesi majú veľký význam najmä pri metóde zvárania MIG ocelí. V tomto prípade je potrebné vytvoriť zmes argónu s kyslíkom alebo oxidom uhličitým, aby došlo k pokojnému prenosu materiálu. Aktívne plyny, ktoré pri tom vznikajú sa namiesto názvu zmesi plynov, označujú ako zmesné plyny.

Na ochranu koreňa zvaru sa používa tzv. formovací plyn. Táto plynná zmes je zložená z dusíka a vodíka.